Za kulisami tvorivosti: režisérka a spoluzakladateľka divadla Uhol_92: Alžbeta Vrzgula
Čo ťa najviac inšpiruje pri tvorbe nových inscenácií ? Sú to ľudia, alebo udalosti?
Pri tvorbe inscenácie je pre mňa vždy prvoradá téma. Tým, že texty aj píšem, tak u mňa ten proces začína už textom. Skôr, než po situáciách alebo nejakých typoch postáv, idem po témach. Tie témy musia vo mne rezonovať. Hľadám to, čo je dôležité komunikovať pre dnešok. Čiže hľadám nejaký kontakt s dneškom, s dnešným človekom, s dnešným myslením, s dnešnými problémami a výzvami.
Ako sa snažíš nájsť vlastný autorský hlas v rámci súčasného divadla? Je niečo, čím sa snažíš odlíšiť od ostatných režisérov?
Možno niekto uvažuje takýmto spôsobom, že hľadá, čím by sa odlíšil, ale ja pracujem skôr tak, že chcem, aby to bavilo v prvom rade mňa a verím, že keď to bude baviť mňa, tak si to nájde aj okruh ďalších ľudí. Čiže nerobím veci s nejakým kalkulom alebo na efekt. Nie je to nejaký premyslený ťah, ktorý by som sa snažila dopredu vytýčiť a hovorila by som si, že: „Aha, tí to robia takto, tak ja to chcem robiť inak”. Častokrát sa v nejakej sezóne stretne viacero inscenácií, možno na príbuznú tému alebo o nejakom objekte záujmu z rôznych prístupov a z rôznych optík. A to je pre mňa zaujímavé, lebo vtedy si človek potvrdí, že chytil nejaký nerv, že toto je to, čo teraz rezonuje a my sa k tomu tiež vyjadrujeme.
Čo by si odkázala mladým začínajúcim režisérom alebo tým, ktorí uvažujú ísť týmto smerom ?
Aby sa nenechali znechutiť. Aby hľadali to, čo ich baví, aby boli stále zvedaví, aby sa pozerali na prax nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aby si napozerali a našli divadlá, režisérov a tvorcov, ktorí ich dokážu inšpirovať a tým pádom sa s nimi následne tou svojou tvorbou dostať do nejakého pomyselného dialógu. Umenie nefunguje v izolácií, umenie nie je samostatné a samo do seba zatvorené, ale práve má byť v kontakte s každým ďalším umením. Takže byť zvedavý.
Je niečo, čo plánujete v rámci divadla, nejaká inscenácia alebo niečo, čo by si nám mohla prezradiť?
V tejto sezóne, ktorá začala v septembri, budeme mať ako Uhol_92 spoluprácu s mestským Divadlom P. O. Hviezdoslava, kde po dlhom čase nebudem režírovať svoj text, ale text Kristiána Lazarčíka. Bude sa to volať Noc v Istanbule. Predtým budem robiť v Divadle Aréna, ale s Uhol tímom. Mohla som si prizvať okrem skupiny hercov aj mojich pravidelných spolupracovníkov a spolupracovníčky. Takže v niečom to bude taký Uhol „meets“ zriaďované župné divadlo.
